Sibírske mačky sú veľmi pekné, čo si všimnú felinológovia aj bežní milovníci mačiek. Prvýkrát sa mačky tohto plemena spomínali v 16. storočí, potom sa im hovorilo Bukhara. Súčasný názov plemena vznikol vďaka tomu, že jeho zástupcovia majú sibírske korene.
Vzhľad
Sibírci pôsobia vďaka svojej sviežej a krásnej srsti dojmom veľkých mačiek. V skutočnosti sú ich telá dosť kompaktné. Samice sibírskych mačiek vážia v priemere 3,5-7 kg, muži - 6-9 kg. Sibírčania rastú pomaly a dospievajú o 5 rokov. Ich telo je stredne dlhé, svalnaté, chrbát je o niečo vyšší ako plecia, brucho je pevné. Labky sú stredne dlhé, zadné labky sú o niečo dlhšie ako predné, veľké, medzi prstami je dospievanie.
Hlava mačiek sibírskeho plemena je lichobežníková, v hornej časti lebky je širšia, mierne sa zužujúca k papuli. Papuľa je krátka, zaoblená. Uši sú stredne veľké alebo veľké, zaoblené, vzdialenosť medzi nimi by sa mala ideálne rovnať šírke uší. Oči sú veľké, takmer okrúhle, posadené rovno, vonkajší roh je mierne vyvýšený. Brada je zaoblená, nevyčnieva dopredu.
Vlna a farba
Dĺžka srsti u zástupcov sibírskeho plemena sa líši od strednej po dlhú, je tu dvojitá podsada. Na lopatkách a spodnej časti hrudníka sú vlasy kratšie a hrubšie. Na hlave je veľa vlasov a sú dosť tuhé. Povolené sú všetky tradičné farby (obyčajné a vzorované), striebristé / dymové, farebné body a akékoľvek množstvo bielej farby. Orgovánová, čokoládová, plavá, škoricová a ich kombinácie, rovnako ako barmská, sú neprijateľné.
Postava
Sibírske plemeno má vyvážený charakter. V rodine sú sibírske mačky pohodlné, napriek tomu sa nebudú zvlášť nudiť. Vyžadujú veľa priestoru, vonkajšie prechádzky.
nevýhody
Dlhé vlasy je potrebné pravidelne čistiť. Bielu sibírsku ženu si navyše môžeme pomýliť s tureckou Angorou.
