Zasadiť svojmu psovi dobré mravy nie je také ťažké. Aj kríženci sú trénovateľní.
Každé dieťa sníva o psíkovi. Ale presvedčiť rodičov, aby im umožnili kúpiť šteniatko, je nesmierne ťažké. Ako som presvedčil matku, aby si zaobstarala psa, netušil som. Prišla šanca na záchranu. Pribehla k nám naša malá suseda celá uplakaná a v rukách držala zväzok. Ukazuje sa, že jej starý otec sa chystal nebohú utopiť a bolo treba ju zachrániť.
Môj prvý pes teda nebol pastier, nie pudel alebo kólia, ale čierny kríženec. Medzi krížencom a teriérom došlo k kríženiu. Mickey, ako som nazval svojho obľúbenca, sa usadil v byte. Mala niečo vyše mesiaca. Skôr ako sa pes stihol usadiť s nami, začali sa okamžite problémy v rodine. Mojim rodičom prekážalo, že pes chodí kdekoľvek na toaletu. Samozrejme, že bola malá a ja som jej túto zlú vlastnosť odpustil. Bolo však potrebné zvyknúť šteňa na hygienu a čistotu.
V mnohých príručkách o chove psov na tému „Ako vycvičiť šteňa, aby šlo na toaletu“som stále nenašiel odpoveď na svoju pálčivú otázku a rozhodol som sa konať sám. Keď som videl, že Mickey urobila ďalšiu mláku alebo kôpku, strčil som jej rovno tam nos. Možno kruté, psovi sa to zjavne nepáčilo.
Výcvik psa trval viac ako mesiac. Niekedy mi ju bolo dokonca ľúto. Čo môžete urobiť, život v byte sa podpísal. Nakoniec som čakal na výsledky môjho snaženia. Dokázal som psa naučiť, aby išiel von. Kaluže sa samozrejme občas stávali, ale čoraz menej. Vo veku jedného roka bol pes úplne nezávislý a čistý a nikdy ma nesklamal. Ukazuje sa, že kríženca môžete naučiť požiadať o toaletu a správať sa nie horšie ako čistokrvný pes! Chodil som po nej trikrát denne. To je dosť na to, aby ste sa prešli a uľavili si na ulici.
Mimochodom, môj pes žil 13 rokov a zomrel na starobu.
