Chvost hrá dôležitú úlohu v živote zvierat. Je zodpovedný za fyziologické, mechanické a komunikačné funkcie. S jeho pomocou zvieratá skáču, sedia, pohybujú sa, plávajú a dokonca lietajú. Funkcie chvosta sa líšia v závislosti od typu zvieraťa.
Niektoré zvieratá sa pomocou chvosta zahrievajú v silných mrazoch. Napríklad s príchodom zimy veverička chodí spať stočená do klbka a zakrýva sa chvostom ako prikrývka. Dĺžka chvosta veveričky sa takmer rovná dĺžke jej tela. Tiež pomocou neho veverička riadi svoj let počas skokov a udržuje rovnováhu. Rovnakým spôsobom používajú chvosty aj líšky, soboly, leopardy, kuny, polárne líšky a iné zvieratá. Bobor je najväčší hlodavec. Jeho dĺžka tela je približne rovnaká ako jeden meter. Najcharakteristickejším znakom bobra je zvláštny, v strede zahustený a sploštený chvost, ktorého dĺžka môže dosiahnuť 25 centimetrov. Bobor používa svoj chvost ako kormidlo a veslá pri plávaní a dokonca chytá jedlo. Opice môžu visieť zo stromu pomocou chvosta. V tejto polohe je pre nich pohodlné zbierať plody zavesené nablízku a prednými labkami prinášať jedlo do úst. Po jedle sa hojdajú, visia dolu hlavou, akoby na hojdačke. Chvost je dôležitým nástrojom v konverzácii so zvieratami. Vystrašený pes ho stlačí. V časoch hnevu ju drží ako „mrkvu“. A v radostnej nálade priateľ človeka rád vrtí chvostom. Mačky a mačky, naopak, prejavujú svoje emócie trochu iným spôsobom. Ak je chvost zdvihnutý „rúrkou“, cíti sa dobre a pri hneve ním vrtia. Niektoré zvieratá môžu v sebaobrane zhodiť chvost. Keď predátorove zuby (alebo ľudské ruky) chytia túto časť tela jašterice, okamžite sa na tomto mieste stiahne svaly a zlomí sa chrbtica. Roztrhnutý chvost je schopný slúžiť dlho - trhať hodiny a odvádzať pozornosť predátorov od samotnej jašterice. A po chvíli z pňa vyrastie nový chvost. Niekedy sa to len pokazí, ale stále začína pribúdať nový. V tomto prípade sa jašterica stáva dvojchvostým, trojchvostým alebo dokonca štvorchvostom.
