Krab podkovy je najstaršie morské zviera, ktoré žilo v morských hlbinách pred viac ako 450 miliónmi rokov. Tento článkonožec má svoje zaujímavé meno podľa dlhého, špičatého chvosta, ktorý sa nachádza v zadnej časti tela.
Moderní predstavitelia kraba podkovy sa nelíšia od predstaviteľov tohto druhu, ktorí žili pred niekoľkými miliónmi rokov. Takmer celé jeho telo pozostáva z hustej škrupiny, ktorá ukrýva cefalotorax, jedinou výnimkou je dlhý chvost v podobe dlhej chrbtice. V tomto prípade má cefalotorax dve jednoduché stredné oči a dve komplexné - bočné.
Táto „živá fosília“nemá zuby, ako náhrada slúžia predné končatiny, ktoré sú zoskupené okolo ústia štrbiny. S týmito končatinami krab podkovy rozbije jedlo a prehltne ho. Zvyšok končatín, celkovo šesť párov, sa nachádza na bruchu a slúži na pohyb a dýchanie (žiabrové nohy). Chvost slúži ako kormidlo riadiace pohyb a akousi záťažou, ktorá udržuje tohto článkonožca v optimálnej polohe tela.
Zaujímavým faktom je, že hemolymfa (krv) kraba podkovy je modrá. Je to spôsobené prítomnosťou špecifického pigmentu - hemokyanínu, ktorý zaisťuje nasýtenie tela kraba podkovy kyslíkom.
Kraby podkovy sa chovajú kladením vajíčok a dosahujú vek 10 rokov. Počas neresu sa samica plazí z vody na breh (vďaka tejto skutočnosti sa vedci domnievajú, že v staroveku mohli byť krabmi podkovy zviera žijúce na zemi) a znesie do piesku až 1 000 vajíčok, ktoré samec oplodní. Z oplodnených vajíčok sa najskôr objavia larvy (s nedostatočne vyvinutými vnútornými orgánmi) veľké asi 4 cm, ktoré sa po týždni stanú úplne dospelými jedincami.
Moderné krabi podkovy sa dožívajú až 30 rokov a dosahujú dĺžku až 90 cm, čo je oveľa viac ako rast ich predkov žijúcich v období paleozoika (ich dĺžka bola až 3 cm). Štyri druhy tohto článkonožca prežili dodnes, bežné pri pobreží juhovýchodnej Ázie (India, Indonézia, Filipíny, Vietnam, Čína, Japonsko), v Mexickom zálive Severnej Ameriky, vo vodách Atlantiku.
