Muž buď miluje psy, alebo nie. Existuje veľa dôvodov pre túto nechuť. Jedným z nich je vôňa. Ani horliví obdivovatelia tohto druhu zvierat nemôžu súhlasiť s tým, že psy páchnu dosť nepríjemne, najmä keď sú mokré. A to sa deje z celkom jednoduchého dôvodu.
Objatie mokrého psa je potešením. A nejde ani o surovú vlnu, ale o vôňu, ktorá z nej vychádza. Zdalo by sa to čudná okolnosť. Samotný pes takmer necíti, voda tiež nemá žiadny zápach, ale stretnutím sa navzájom vytvárajú tento nezabudnuteľný jantár, ľudovo nazývaný „pes“. Dôvod tohto zápachu je celkom zrejmý.
Srsť psa je pokrytá špeciálnym olejovým sekrétom produkovaným kožnými žľazami zvieraťa. Účelom tohto tajomstva je vytvoriť ochranný film určený na ochranu srsti pred baktériami, vplyvmi prostredia, vrátane zvlhnutia. Toto mazivo pokrýva celú srsť psa, takže niektorí ľudia poznamenávajú, že po manipulácii so zvieratami im na rukách zostáva určitá mastná látka.
Tajné mazivo
Keď je srsť navlhčená, telo posilňuje žľazy zodpovedné za tvorbu tohto ochranného filmu, aby sa zabránilo úplnému zvlhnutiu psa. A práve toto tajomstvo má veľmi charakteristický psychedelický zápach. Ak suchý pes iba mierne, ako sa hovorí, „nafúkne“, môže mokrá srsť s jej arómou zraziť človeka, ktorý nie je zvyknutý na tento pach.
Skutočnosť, že pes páchne od psa, teda nie je chybou samotného zvieraťa, ani jeho majiteľa, tým skôr nedostatkom hygieny. To je len jedna z charakteristík tejto skupiny zvierat. Mimochodom, človek v tomto ohľade tiež nie je bezhriešny. A na tele má špeciálne žľazy, ktoré produkujú mastné tajomstvo pre mazanie pokožky, ktoré má tiež dosť špecifickú arómu. Ďalšia vec je, že ľudia už dávno pričuchli k svojmu vlastnému pachu a prakticky ho necítia. Ľudia navyše nemajú toľko hustej vegetácie a oveľa ľahšie sa im mastí počas kúpania alebo sprchovania.
Subjektivita vnímania pachov
Malo by sa tiež pamätať na to, že vnemy spektra „nevonia - vonia - alebo dokonca vôbec nezapácha“je pomerne subjektívna vec. Vzhľadom na to, že citlivosť nosa psa je desiatky, ak nie stokrát vyššia ako citlivosť nosa človeka, neexistuje žiadna záruka, že jantár vychádzajúci z ľudského tela nie je pre zviera bolestivý. A ak by sa čisto teoreticky mohol u psov po tisícročia vyvinúť akýsi návyk, ťažko by si mali čas zvyknúť na arómu moderných kozmetických výrobkov. A je pravdepodobné, že človek, ktorý práve vyšiel zo sprchy, vonia horšie ako najhorší pes pre predstaviteľa psieho rodu. Preto by ste nemali byť tak kategorickí a chrčať smerom k mokrému psovi. Možno to chce urobiť aj ona, ale z citu pre takt si takéto správanie jednoducho nedovolí.
