Napriek skutočnosti, že tieto zvieratá sú dosť rozšírené, je veľmi ťažké stretnúť jazveca vo voľnej prírode. Dospelí jazveci obvykle odchádzajú do voľnej prírody až za súmraku a cez deň spia v norách. Ale niekedy v teplom lete môžete vidieť, ako cez deň matka vytiahne malé jazvece, aby sa vyhriali na slnku.
Vzhľad a biotopy
Jazvec je veľmi pôsobivým predstaviteľom čeľade mustelidae. Na dĺžku jeho telo dosahuje až 1 m a hmotnosť až 12 kg a v zime môže zviera pribrať až 23 kg. Zviera má malú hlavu so zaoblenými ušami, klinovité telo s krátkym chvostom. Na krátkych, ale pôsobivých labkách sú dlhé, silné pazúry, vďaka ktorým jazvec dokonale vykopáva jamy a získava korene a koreňovú zeleninu pre jedlo. Tieto zvieratá majú dlhú, mierne drsnú srsť, ktorá je na väčšine tela svetlej a striebornošedej farby. Brucho je vždy sfarbené do tmavších tónov a hlava je biela, so širokými čiernymi pruhmi po stranách.
Dnes sa jazvece vyskytujú všade, od Japonska po Európu. Nie sú príliš vyberaví pri výbere biotopu, hlavné je, že nora v zime nezamŕza a na jar nezaplavuje. Preto zvieratá nežijú v permafrostových podmienkach a vyhýbajú sa stepným a púštnym zónam.
Životné podmienky
Jazvec je gaučový zemiak a jeho život zvyčajne nepresahuje hranice jeden a pol kilometrového pásma z nory. Ak je oblasť bohatá na jedlo, potom niekoľko zvierat môže vykopávať diery v okolí. Jazvece sa zvyčajne usadzujú stranou, iba ak je nedostatok potravy. Jazvec sa osobne podieľa na stavbe nory a neustále mení jej dĺžku alebo šírku. Samotná nora má zložitú konfiguráciu. Má celý systém galérií niekoľkých úrovní, ventilačné otvory, veľa slepých uličiek a konárov, hniezdne komory. Nora môže byť dlhá až 80 m. Hlavná komora, ktorá je opatrne pokrytá vrstvou suchého lístia, tráv alebo machu, sa však považuje za „stĺpovú halu“.
Ak pár jazvecov žije v pokoji, potom noru zdedia ich potomkovia. Každá ďalšia generácia si prestavuje bývanie pre seba. Jazveci, ktorí prerazia nové chodby, často spájajú susedné nory do celých osád. Na jeseň zvieratá vykrmujú a v zime prezimujú. Niekoľko jedincov môže prezimovať v jednej nore, ale každý má svoju vlastnú „spálňu“- hniezdnu komoru. Na miestach s miernou zimou idú zvieratá do diery iba na pár dní.
Strava
Jazvec ide hľadať jedlo za noci, pričom sa neskrýva a nevydáva hluk. Pohybuje sa pomaly a ťažko, hoci pláva perfektne. Znížením hlavy na zem sa zviera vydá na plytký krok alebo krok. Jazvece milujú čistotu a v blízkosti svojich nôr majú vždy najvyššiu čistotu.
Lesné jazvece sú všežravé, ale najradšej majú chrobáky, dážďovky, slimáky. Úspešne lovia jašterice, hraboše, žaby. Môžu jesť veľké chrobáky, jesť zelené výhonky rastlín, rizómy, ovocie, ale nikdy nebudú jesť zdochliny.
